Pretože Latinská Amerika nestačila pokrývať rastúci dopyt po kakaových bôboch, začali koloniálne mocnosti už od 17. storočia rozširovať pestovanie kakaovníka do svojich kolónií v rôznych kútoch sveta s vhodnou tropickou klímou. Postupne sa od 19. storočia až 70 % celosvetovej produkcie kakaa sústredilo do západoafrických krajín.
Až v 19. storočí sa v Európe začali usušené kakaové semená pražiť, šúpať a mlieť na kakaový prášok, ktorý obsahuje do 53 % tuku. Z neho sa pripravovalo nielen kakao a horúci čokoládový nápoj, ale po zmiešaní s kakaovým maslom, cukrom, prípadne aj sušeným mliekom vznikla čokoláda v pevnej forme odlievaná do typických tabuliek (od roku 1847). Všetka čokoláda na svete sa vyrába z kakaových bôbov. Nepražené surové čisté kakao je tá najčokoládovejšia čokoláda na svete, pravá čokoláda! Chuť niektorých horkých čiernych čokolád sa veľmi blíži k chuti nepražených kakaových bôbov. Čokoláda je jedno z najobľúbenejších jedál na svete. Pre predstavu, čokoláda tvorí 1% stravy západnej populácie.
Bôby možno pomlieť na jemný prášok a tak o niečo jednoduchšie zakomponovať do receptu. Len tak samotné sú dobré ako chrumkavé občerstvenie, rýchly zdroj energie alebo ako súčasť rôznych sladkých maškŕt (pečivo, sušienky, müsli, jogurt, tvaroh, smoothie).
V Mexiku sú veľmi populárne kakaové bôby v mede. Drvené bôby sú ideálnym doplnkom šalátov (ovocných i zeleninových), dodávajúce im lahodnú chuť. Môžu byť tiež súčasťou müsli, kukuričných plátkov, ovsenej kaše, ryžových nákypov, alebo palaciniek. Môžu sa použiť ako ozdoba rôznych dezertov, pečiva, cukrárenských výrobkov, zmrzlinových pohárov. Mleté sa môžu miešať s jogurtom alebo môžu byť použité na prípravu nápojov - teplého kakaa alebo studených koktailov.