Šalvia

Pochádza zo Stredomoria, využívali ju už starí Egypťania, Gréci a Rimania.
Bola pre nich symbolom dlhovekosti, prisudzovali jej liečivé účinky, pili z nej čaj počas pôstu, v kuchyni ju používali ako korenie.
Hovorí sa, že jej poslaním je spraviť človeka “nesmrteľným”.
Biblia sa o šalvii zmieňuje ako o jednej z bylín, ktoré používal kráľ Šalamún k očiste svojho chrámu.
Podľa povery nosenie šalvie podporovalo múdrosť, chránilo pred urieknutím a jej listy pod vankúšom privolávali veštecké sny.
A pamätáte si na rozprávku o Saxane? Hľadali babské ucho... A nakoniec aj našli. Ale pre tých, čo túto rozprávku pozerali a nevedeli, akú bylinku to vlastne hľadajú, bola to šalvia.

Šalvia nie je náročná na pestovanie, vňať zbierame v období mája a júna. Sušíme alebo pripravujeme olej a tinktúru.

Používa sa vo forme kloktadla pri zápaloch ústnej dutiny ústnej a hrdla, vnútorne na zmiernenie potenia, tráviacich ťažkostí a prejavov v klimaktériu.

Ako korenie používame čerstvé i sušené listy. Hodí sa k mäsu, zverine, rybám, omáčkam, syrom, zemiakom, na prípravu bylinkového masla či paštét.