Vôňa škorice fascinovala už dávnych Egypťanov, ktorí poznali aj jej ďalšie účinky. Preto ju používali na výrobu prípravkov na balzamovanie tiel. Zaujímavé je, že používali oba druhy škorice – kôru cejlónskeho škoricovníka, i čínskeho. Škoricou mumifikovali svojich mŕtvych faraónov – a nielen kvôli krásnej vôni. Verili v jej ochranné sily.
Dávkovanie škorice pre dospelého človeka:
Cassia: max 1 čajovú lyžičku denne.
Zatiaľ čo v Európe i Amerike sa čínska škorica využíva najmä v sladkej kuchyni, v Ázii nachádza svoje uplatnenie aj v slaných pokrmoch typu kari.
Ázijská kuchyňa má v našich končinách už niekoľko rokov svoje pevné miesto. Kto sa v nej aspoň trochu orientuje, určite pozná korenia piatich vôní. A práve v ňom má škorica zastúpenie, vedľa anízu, badiánu, feniklu a klinčekov.
Ideálna je na pečenie koláčov, sušienok alebo palaciniek.