Soľ má šedú farbu vďaka obsahu ílu. Íl, hlina a piesok vytvárajú kryštály soli bohaté na rôzne minerály a stopové prvky.
Keltská soľ má úplne najnižší obsah sodíka zo všetkých solí vôbec, zachováva si vlhkosť .Napriek odlišnosti v textúre, je podobná himalájskej soli, najmä vďaka obsahu prospešných látok. Najmä horčíka.
Šedá soľ môže pomôcť obnoviť rovnováhu elektrolytov, má alkalizačné vlastnosti a môže predchádzať svalovým kŕčom, podobne ako ružová soľ.
V Staroveku bola soľ mimoriadne hodnotnou komoditou výmenného obchodu, čo viedlo k vzniku tzv. „soľných ciest“, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju celosvetovej siete obchodu so soľou.
V niektorých oblastiach soľ fungovala dokonca ako platidlo.
Špeciálne prídely soli dostávali vojaci rímskych légií, tzv. „salarium argentum“, v čom má korene aj anglické slovo salary, teda plat.
Hodí sa na dochutenie omáčok a polievok, na finálnu úpravu, keď si chceme dopriať chrumkavý pôžitok z väčších zrniek soli.
Používa sa tiež v kombinácii s čokoládou alebo na prípravu slaného karamelu.
Jedlám prepožičiava chute mediteránu.
Vzhľadom na vysoký obsah zostatkovej vlhkosti, nie je vhodná do mlynčekov na soľ.
Morská soľ šedá.
Nerafinovaná a nebielená morská soľ bez akýchkoľvek aditív, ručne zbieraná a spracovaná tradičnými postupmi v regióne Guérande vo Francúzsku, s chráneným zemepisným označením.