Kyselina citrónová

Na rozdiel od octu nezanecháva žiaden zápach a je šetrnejšia k plastovým a kovovým častiam spotrebičov.
Ideálna na odstránenie vodného kameňa z fliaš, váz a pohárov.
Nepoužívame na hlinené nádoby.

Kyselina citrónová sa nachádza v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, najviac však v citrónoch a limetkách, kde môže dosiahnuť obsah až 8% hmotnosti sušiny.

Objav kyseliny citrónovej je pripisovaný perzskému alchymistovi z 8. storočia

Celosvetová produkcia je vyššia ako 2 milióny ton, z toho viac ako 50 % sa používa v nápojoch, 20 % vo zvyšnom potravinárstve, 20 % na výrobu čistiacich prostriedkov a 10 % v kozmetickom alebo farmaceutickom priemysle.

V potravinárstve sa kyselina citrónová používa ako ochranná a dochucovacia látka, hlavne pri nealkoholických nápojoch.
Tu býva označovaná ako prídavná látka E 330.
V priemyselnom rozsahu sa začala kyselina vyrábať v roku 1860.
James Currie v roku 1917 objavil, že isté plesne môžu účinne vyrábať kyselinu citrónovú.
O dva roky neskôr firma Pfizer začala priemyselnú výrobu kyseliny citrónovej založenú na tomto princípe.