Už starí Gréci túto rastlinu nazývali „horou radosti“ a počas svadobných obradov korunovali vencami z Majoránu záhradného novomanželov. K tejto rastline sa tiež viažu príbehy o jej schopnosti vzbudiť lásku. Do jedla sa pridávala aby podporila zdvorilosť a lásku. Ženy ju so sebou nosili v taškách a pre jej sladkú vôňu ju rozmiestňovali po obydliach. Mladé ženy si pred spaním dávali Majorán záhradný pod vankúš a verili, že v sne im bohyňa Afrodita zjaví ich budúceho manžela. V antickom Ríme aj v Grécku sa vili vence z majoránu pre novomanželov ako symbol lásky, cti a šťastia. Počas križiackych výprav sa rozšírila do celej Európy. Z dobových písomností na Slovensku sa dozvedáme, že majorán vo výbave bol zárukou, že sa dievča dobre vydá či o tom, že pri búrkach sa pridával do čerstvo nadojeného mlieka, aby sa nezrazilo a neskyslo.
Ak nechceme aby zhorkol, nemal by sa dlho variť, ale pridávať do hotového jedla pár sekúnd pred dokončením.
Zmes z 1 lyžice obľúbeného oleja s lyžičkou majoránky môžeme použiť na každodenné varenie alebo marinovanie zeleniny a mäsa. Výborne sa hodí do zemiakových placiek, gulášov, strukovinových pokrmov, paradajkových jedál a polievok. V malom množstve sa znesie aj so šalviou či rozmarínom. Hodí sa s tymianom, napríklad na výborné pečené zemiaky. Sušená kvitnúca vňať sa dáva do väčšiny údenárskych výrobkov. Pizza bez majoránu je ako vajce bez žĺtka.