Oregano dostalo názov podľa gréckeho oros, hora, a ganos, radosť, potešenie.
V antike sa táto bylinka užívala proti otravám bolehlavom, makom alebo jesienkou. Grécky lekár Dioskurides, z ktorého kníh čerpali všetci slávni európski bylinkári, ho opísal v prvom storočí, no Hippokratés ho používal na urýchlenie pôrodu a na liečbu hemoroidov už v 4. storočí p. n. l.
Používa sa najmä v talianskej a francúzskej kuchyni. Najviac sa používa na pizzu, k rajčinám a rajčinovým pokrmom, omáčkam, zemiakom, zelenine, do šalátov, ale aj do polievok či gulášov. Odporúča sa kombinovať s bazalkou a čiernym korením, nachádza sa v provensálskom korení spolu s rozmarínom, tymiánom a saturejkou. Robí sa z neho čaj s liečivými účinkami.