Názov rastliny sa odvodzuje od gréckeho slova thymos, čo znamená odvahu a silu. Rimania tymian spájali so statočnosťou a ho pridávali vojakom do kúpeľa. Zároveň mala kúpeľ z tymianu zachraňovať život po podaní jedu. V starom Egypte z neho vyrábali silicu, sa pridávala do mumifikačného balzamu. Tymian sa používal aj ako kadidlo v chrámoch. Počas pohrebov tymian kládli na truhlu, aby duša prešla do ďalšieho života. V stredoveku dostávali rytieri idúci do boja dary s vetvičkami tymianu alebo vreckovku vyšitú tymianom, aby im dodali odvahu. Slovania ju používali ako jednu z troch hlavných magických bylín pri oslave letného slnovratu. V prírode napr. mravce vnášajú semienka tymianu do mraveniska, aby si tak zabezpečili ochranu proti vírusom a baktériám.
Je obľúbený hlavne v stredomorskej kuchyni. Pridáva sa do polievok, omáčok, na strukoviny, dusenú zeleninu, na šaláty, do mäsových jedál. Listy môžu byť odstránené zo stoniek a rozdrvené na jemné korenie alebo celá vetvička môže byť pridaná na ochutenie zemiakov a duseného mäsa. Varí sa z neho výborný liečivý čaj.
Tymián môžeme použiť na dochutenie syrov, pizze, mäsových pokrmov, šalátov, omáčok, dresingov, marinád, polievok, a zveriny. Pridáva sa aj pri údení mäsa a konzervovaní rýb. Pre svoju silnú vôňu sa používa väčšinou ako hlavné a jediné korenie, ale dá sa kombinovať aj s petržlenom, cibuľou a bobkovým listom. Je však prísadou napr. Provensálskeho korenia a Zaataru. Môžeme ho pridať aj do bylinkového masla.
Využiteľný je aj v kozmetike. Z čerstvej vňate sa extrahuje silica, ktorá sa pridáva do zubných pást, ústnych vôd, sprejov, kloktadiel, dezinfekčných mydiel alebo prísad do kúpeľov.
Vo farmaceutickom priemysle sa z tymianu pripravujú sirupy, extrakty, liečivé čaje.