Konzumujeme samotné, pridávame do kaší, polievok, omáčok alebo koláčov.
Slivka domáca je jedno z najrozšírenejšie pestovaných druhov ovocia na Slovensku.
Jej domovom je pravdepodobne Malá Ázia (oblasť východného Turecka) a Kaukaz, odkiaľ sa vplyvom Grékov a Rimanov rozšírili do celého Stredomoria. Do európskej kuchyne ich priviezli benediktíni.
Na Slovensku sa začali pestovať v 18. storočí, najkvalitnejšou odrodou bola bystrická slivka.
Slivky sa konzumovali čerstvé, piekli sa z nich koláče, robil lekvár, slivovica, varila sa z nich polievka slivčanka a sušili sa. Sušené sa pridávali do polievok, omáčok, koláčov. Varenie lekváru bolo rozšírené na celom území Slovenska a bolo dôležitou spoločenskou udalosťou.
Slivka kvitne skoro na jar a pomerne dobre znáša jarné mrazíky. Aj pre tieto vlastnosti je v čínskej filozofii považovaná za symbol ukončenia zimy a zvestovateľa jari. V starých čínskych rozprávkach sa hovorí, že sladká vôňa kvetov slivky rozsvieti svet a odstráni horkosť a chlad zimy.
Podľa japonskej tradície má slivka „Ume“ ochrannú moc a sadí sa do severovýchodnej časti záhrad, odkiaľ veria, že prichádzajú negatívne energie.
Pred konzumáciou odporúčame namočiť slivky do teplej vody na 1-2 hodiny.
BIO slivky sú sušené bez použitia konzervantov. Prírodné cukry môžu kryštalizovať a vytvoriť na ovocí biely povlak. Tento prirodzený povlak neznižuje kvalitu ovocia, naopak je známkou toho, že ovocie nebolo chemicky ošetrované.
Pečený slivkový lekvár bez cukru
Čerstvé slivky odkôstkujeme, pokrájame na malé kúsky a roztlačíme alebo pomelieme.
Môžeme pridať celú škoricu a trochu rumu.
Dáme na vyšší plech a pečieme v rúre pri teplote 200 stupňov, kým nezačne masa vrieť.
Potom teplotu znížime na 140 stupňov a pečieme 3-4 hodiny, podľa toho, aký hustý lekvár chceme mať.
Lekvár dáme do pohárov, dobre uzavrieme, otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.
ALERGÉNY sú v Recepte vyznačené VEĽKÝM PÍSMOM.